Helsinki (švédsky Helsingfors) sú hlavné a najväčšie mesto Fínska. Sú zároveň aj jeho najväčším prístavom. Boli založené roku 1550. Ich centrum leží na malom polostrove na brehu Fínskeho zálivu, a patrí k nim ešte pomerne veľké územie smerom na východ. Zaberajú celkovú plochu 686 km2 a majú asi 560 000 obyvateľov. V ich blízkosti sa nachádzajú tri ďalšie mestá, Espoo, Vantaa a Kauniainen, s ktorými tvoria husto prepojené súmestie s celkovým počtom obyvateľov viac ako 1 200 000 obyvateľov.
História
V 16. storočí patrilo Fínsko do Švédskeho kráľovstva. Kráľ Gustav Vasa ho založil, aby konkurovalo mestu Tallin, ktoré leží na opačnej strane Fínskeho zálivu. Za dátum ich založenia sa pokladá 12. jún 1550, kedy kráľ prikázal mešťanom z okolitých miest, aby sa do nového mesta presťahovali. Pôvodne Helsinki ležali o niekoľko kilometrov severovýchodnejšie pri ústi rieky Vantaa. Miesto ale nebolo vhodne zvolené, okolie bolo plné barín a nebola ani možnosť vybudovať veľký prístav. Preto bolo roku 1640 rozhodnuté, že sa mesto presunie na jeho terajšie miesto.
Keď bol roku 1703 založený Petrohrad, ruský vplyv bol stále citeľnejší. Rusko-švédske súperenie vyvrcholilo v rokoch 1713 až 1721, keď mesto ovládli Rusi. Mesto síce opustili, ale roku 1742 už boli zase naspäť, aj keď tentokrát iba na krátko, pretože vojna trvala iba dva roky. V roku 1748 sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť Suomenlinna ( švédsky Sveaborg). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubeným miestom pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk.
V roku 1808 v dôsledku mocenskej politiky Napoleona a cára Alexandra I. Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala. Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku a tak roku vymenoval Helsinki hlavným mestom Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta sa z Turku presunula aj najstaršia fínska univerzita.
Po vojne bolo zničené mesto značne prestavané. Centrum získalo empírový štýl. Najmonumentálnejšou stavbou z tej doby je katedrála dokončená v roku 1852. V druhej polovici 19. storočia sa Helsinki rýchlo rozrastali a stali sa administratívnym centrom a najpriemyselnejším mestom v krajine. Počet ich obyvateľov presiahol 100 000. V roku 1862 boli Helsinki spojené železnicou s Hämeenlinnou a v roku 1870 s Petrohradom. Nové stavby vznikali pod vplyvom európskej kúltury a industrializmu. Vzniká novorenesančné okolie tried Esplanadi a Mannerheimintie. Nad prístavom sa v roku 1868 postavil najväčší pravoslávny kostol v západnej Európe - Chrám večného spánku panny Márie ( rusky: Успенский собор, po fínsky: Uspenskin katedraali ).
Keď Fínsko získalo v roku 1918 samostatnosť, Helsinki zostali hlavným mestom a ďalej sa rozvíjali. Architektúra bola ovplyvnená najmä klasicizmom a funkcionalizmom. V roku 1938 bol dokončený Olympijský štadión, ale hry, ktoré sa mali konať roku 1940, boli z dôvodu vojny odložené. Počas Zimnej a Pokračovacej vojny boli Helsinki bombardované, ale prežili bez väčších škôd.
Rozvoj mesta sa po 2. svetovej vojne ešte zrýchlil. Helsinki sa dočkali svojej Olympiády v roku 1952. Kvôli rozsiahlej imigrácii sa postavili nové predmestia. V druhej polovici 20. storočia bolo postavené veľké kongresové centrum Finlandia (po finsky: Finlandia-talo), ktoré navrhol architekt Alvar Aalto (dokončené v roku 1971), nová budova Opery (1993), Múzeum moderného umenia (1998). Za zmienku tiež stojí celkom ojedinelý kostol Temppeliaukio (1969).
Demografia
Celková plocha, ktorá patrí mestu Helsinki, je 686 km2, z čoho ale 500 km2 je vodná plocha, hlavne more. Dĺžka pobrežia je takmer 100 km. K mestu patrí tiež 315 ostrovov a ostrovčekov.
Priemerná ročná teplota v meste je 5,6 °C, v júli 17 °C a v najchladnejšom mesiaci februári −5 °C. Jazerá a more v okolí Helsínk pravidelne v zime zamŕzajú. Ročne v Helsinkách spadne asi 660 mm zrážok z čoho v lete (júl - august) 190 mm a v zime (december - február) 140 mm. Vietor tu najčastejšie fúka z 
juhu. V júli tu Slnko v priemere svieti viac ako 270 hodín, ale v decembri iba 27 hodín.
V Helsinkách žije asi 560 000 obyvateľov. Podiel žien je 53,4 % a mužov 46,6 %. Po fínsky hovorí 87,4 %, po švédsky 6,3 % a iným jazykom 6,3 % populácie;. V produktívnom veku je 396 000 obyvateľov (71 %), detí je 88 000 (16 %). Priemerná predpokladaná dĺžka života je 73 rokov pre mužov a 80 rokov pre ženy. V roku 2002 sa v Helsinkách narodilo 6 065 detí (v súmestí 15 010), zomrelo 5 176 (8814), prisťahovalo sa 32 064 (35 507) a odsťahovalo 32 940 (31 310) ľudí. V Helsinkách je asi 300 000 domácností. V 78 % domácnostiach žije iba jeden alebo dvaja ľudia. 46 % domácností si byt prenajíma. Na jedného obyvateľa v priemere pripadá 33 m2 bytu. .Nezamestnanosť dosahuje asi 6 %. V službách je asi 85 % pracovných miest. (zdroj: wikipedia, the free encyclopedia)
Kultúra
Mesto je turistickým centrom a väčšinou prvým miestom, na ktorom sa vo Fínsku zastavia turisti z cudziny. Jadro centra mesta bolo postavené v empírovom a väčšina ostatných starších budov v neorenesančnom a neoklasicistickom slohu. Architektúru dnešných Helsínk do značnej miery ovplyvňuje funkcionalizmus a moderné umenie.
Najznámejšou turistickou atrakciou a obľúbeným miestom na prechádzky je bývalá námorná pevnosť Suomenlinna, ktorá je zapísaná na Zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Nie je problém sa dostať z centra na opevnené ostrovy rýchlym trajektom.V meste je veľa zaujímavých kostolov. Najznámejšia je mohutná biela Katedrála na námestí Senaatintori. Pravoslávna cirkev neďaleko od nej postavila tiež veľký, ale červený, Chrám večného spánku panny Márie. V 60. rokoch 20. storočia bol postavený v skalnom masíve neďaleko Fínskeho parlamentu podivuhodný kostol Temppeliaukio s excelentnou akustikou.Na ostrove Korkeasaari je zoo. Z centra naň vozí turistov malý trajekt. Na druhej strane mesta je ostrov Seurasaari, na ktorom nájdete skanzen. Najpopulárnejší park je Kaivopuisto a veľmi obľúbená je v lete aj pláž Hietaniemi neďaleko od centra.Nuuksio je najbližší národný park plný jazier, skál, močarísk a lesov.V meste je aj veľký zábavný park Linnanmäki s niekoľkými horskými dráhami.Pre technicky zameraných návštevníkov je v Helsinkách pripravená Heureka, vedecké zábavné centrum s mnohými výstavami a IMAX kinom.V Helsinkách je viac ako 80 múzeí a galérií. Pre milovníkov divadla, opery a hudby je v Helsinkách Národná opera s novou budovou zo začiatku 90. rokov 20. storočia.Veľkým zážitkom je aj návšteva tradičného trhu na námestí Kauppatori v starom prístave a neďalekou starou tržnicou. Zo starého prístavu plávajú trajekty na Korkeasaari a Suomenlinnu, ako aj ďalšie okružné vyhliadkové lode.
