Nie je úplne jasné, či Fínsko bolo osídlené už v paleolite. Prvé dôkazy o osídlení sú až z obdobie po poslednej dobe ľadovej. Mezolitické osídlenie lovcov a označuje ako "kultúra jazera Suomus". Tú okolo roku 5 300 p.n.l. nahradila "kultúra hrebeňovej keramiky". Od 5. tisícročie p.n.l. obyvatelia prehistorického Fínska obchodovali s okolitými civilizáciami. Do Fínska bolo dovezené veľké množstvo jantáru.
Po roku 3 200 p.n.l. prišla do južného Fínska vlna imigrantov z dnešného Pobaltia. Táto kultúra bola súčasťou európskej "kultúry vojnových sekier", choval sa dobytok a ľudia sa venovali poľnohospodárstvu. Fínština bola ovplyvená a ovplyvňovala indoeurópske baltské jazyky zhruba v období medzi rokmi 3 500 až 1 000 p.n.l. V tejto dobe sa od fínčiny oddelila lapončina.
Doba bronzová začala vo Fínsku okolo roku 1 500 p.n.l. Pobrežné oblasti Fínska boli súčasťou sverskej bronzovej kultúry zatiaľ čo vnútrozemie bolo ovplyvnené bronzovými kultúrami sverného Ruska. Po roku 500 p.n.l. začala doba železná.
Najstaršia písomná zmienka o Fínsku sa nachádza v diele Germania (napísal Publius Cornelius Tacitus - výnamný rímsky historik a senátor) kt. bolo napísané okolo roku 100 n.l. Popis kočovného národu Fenni ale neodpovedá vtedajším Fínom, zrejme sa jednalo o popis Laponcov.
Behom 1. storočia n.l. sa zvečšil obchod so škandináviou. Dokonca boli nájdené starorímske predmety. Nálezy pohrebnísh so zbaňami a bohatou výbavou ukazujú, že vládnuca vrstva tu existovala už od 3. st. n.l. Fínska spoločnosť sa v tejto dobe rozdelila do 4 hlavných skupín: Fíní, Karélčania, Laponci a "ľudia z Häme". Približne v tomto období sa Ålandy stávajú úplne švédske.