Jdi na obsah Jdi na menu
 


Fínčina je úradný jazyk Fínska, kde ním hovorí asi 5 miliónov ľudí. Dalej fínčinu používa asi milión ľudí vo Švédsku a v ruskej časti Karélie. Tento ugrofínsky jazyk je všeobecne považovaný za zložitý. Prirovnáva sa k maďarčine, ale okrem podobnej konštrukcie viet sú tieto dva jazyky od seba dosť odlišné. Z okolitých jazykov je jej najviac blízka estónčina.

 Príklad:

 Kaikki ihmiset syntyvät vapaina ja tasavertaisina arvoltaan ja oikeuksiltaan. Heille on annettu järki ja omatunto, ja heidän on toimittava toisiaan kohtaan veljeyden hengessä.

 Vo fínčine je veľký rozdiel medzi hovorovým a spisovným jazykom. Vykanie sa používa iba pri veľmi zdvorilej komunikácii. Napr. minä olen (ja som) sa skracuje na mä oon.

 Vo finčině sa tvaroslovné prípony na slová „nalepujú“ takže vznikajú zložité a dlhé slová. Napr. talossanikinko > talo/ssa/ni/kin/ko (tiež v mojom dome ? ) > kmeň slova je talo (dom), prípona –ssa znamená „v“, -ni je prípona znamenajúca „môj“, -kin znamená „tiež“ a –ko je otázka.

 Mnoho slov pochádza zo švédštiny a v 19. storočí z ruštiny, keď bolo Fínsko súčasťou cárského Ruska. Od polovice 20. storočia sa do fínčiny dostáva veľa slov z angličtiny.

Abeceda

 V pôvodných finských slovách sa používajú spoluhlásky D, G, H, J, K, L, M, N, P, R, S, T a V a samohlásky A, E, I, O, U, Y, Ä a Ö. Zo švédštiny sa ešte pridalo „Å“ ktoré sa používa v pôvodných švédskych menách. Neskôr sa do fínčiny dostali B a F.

 Dvojhlásky: ai, ei, oi, ui, yi, äi, öi, au, ou, eu, iu, äy, öy, ey, iy, ie, yö, uo.

 Zdvojené hlásky: kk, ll, mm, nn, pp, rr, ss a tt.

Gramatika

 Prízvuk je na prvej slabike slova a intonácia je väčšinou klesajúca. Vo finčine sa vôbec nepoužívajú členy a rody sa nerozlišujú. Fínčina má 14 pádov , pričom ako 15. pád sa niekedy uvádza akuzatív.

 Časy:

  • Plusquamperfektum – predminulý čas
  • Imperfektum – minulý čas
  • Perfektum – předpřítomný čas
  • Prézens – prítomný čas.

 Fínčina nemá budúci čas.

  • Minä olin mennyt. — „Išiel som (predtým, ako sa niečo stalo.“
  • Minä menin. — „Išiel som“
  • Minä olen mennyt. — „Šiel som (před chvíľou).“
  • Minä menen. — „Idem.“
  • Minä aion mennä. — Pôjdem (Plánujem síť.)“
  • Minä olen menossa. — „Idem (práve teraz).“ („Som v chodení“)